Ericksonovský prístup v hypnoterapii

Ericksonovský prístup v hypnoterapii

Pri tradičnom hypnotizačnom prístupe hypnotizér usmerňuje celý proces terapie krok po kroku, pričom hypnotizovaný jedinec obvykle sedí niekde v špeciálnom kresle so zatvorenými očami. Sugescie sa nezriedka kombinujú s príkazmi typu: „dýchajte zhlboka“, „zatvorte oči“ či „ponárate sa stále hlbšie a hlbšie“. Svoju úlohu tu niekedy zohrávajú napríklad zážitky z minulosti, ktoré pomáhajú hypnotizérovi pri odstraňovaní klientových záťaží.

Akýmsi protipólom je ericksonovský prístup. Využívajú sa pri ňom výrazne viac čarovné formulky typu „môžeš“, „keď budeš chcieť“ či „je to na tebe, čo urobíš“. Otvára sa priestor pre fantazijné techniky, ktoré majú za cieľ premeniť hypnotizovanie na príjemný zážitok. Namiesto príkazov sa používajú metafory, symboly či fiktívne príbehy. Sedenie sa prispôsobuje každému klientovi individuálne, s ohľadom na jeho pocity a celkové vnímanie reality. Niekedy to celé môže viacej pripomínať empatický rozhovor s prvkami improvizácie ako proces hypnotizácie. Neexistujú presné schémy, ako začať terapiu. Vychádzame z toho, že klient má možnosť voľby – urobí len to, čo sám chce. Napríkad zatvorí oči – až keď bude mať sám chuť, nie na výzvu hypnotizéra. Hlavnú úlohu obvykle nehrá terapeut ale „klientove podvedomie“, ktoré predstavuje v terapii skrytý potenciál – ktorý v sebe klient prirodzene má a následne ho v súvislosti s terapiou využije k riešeniu svojich problémov.

V súčasnosti ericksonovský model púta stále nemálo pozornosti a mnoho terapeutov ho do určitej miery kombinuje s tradičným postupom.

…niekoľko viet o priekopníkovi tohto netradičného prístupu…

Milton Hyland Erickson

…bol americký psychiater, ktorý žil v rokoch 1901 – 1980, neskoršie sa vypracoval na svetoznámeho hypnoterapeuta vzhľadom na mimoriadne výsledky, ktoré pomocou tejto metódy dosahoval. V roku 1957 založil v Americkú asociáciu pre klinickú hypnózu a vydával tiež časopis American Journal of clinical Hypnosis. Erickson trpel niekoľkými diagnózami, ako sú obrna, farbosleposť či dyslexia – bojoval tiež s dočasným ochrnutím a bolesťami. Tieto zážitky s chorobami sa nepochybne podpísali na jeho jedinečnej osobnosti. Auto-sugestívne techniky skúšal aj sám na sebe, čím sa mu údajne darilo zmierniť svoje bolesti. Obdiv si vyslúžil najmä vďaka inovatívnym postupom, schopnostiam robiť veci inak ako ostatní a tiež zručnostiam voliť vhodné slová počas terapie. Vydal niekoľko publikácií o hypnóze – kde detailne popisoval ako postupoval v konkrétnych prípadoch.  Nepodarilo sa mu však vytvoriť nejaký metodicky presvedčivý postup, ktorý by sa dal univerzálne aplikovať ako návod pre ostatných hypnotizérov. Stal sa tak legendou osobitého prístupu v hypnoterapii.  Jeho najznámejším nasledovníkom sa stal jeho učeň a psychológ Jeffrey Zeig, ktorý ericksonovskú školu ďalej propagoval do ďalších krajín sveta.

Poznámka: pod sugesciami rozumieme tie kľúčové myšlienky, ktoré reprezentujú zmenu resp. berieme ich ako to pozitívne, čo má na jedinca počas hypnotického spánku zapôsobiť prípadne pôsobiť liečivo.